Život Prešova
online
online
Pred 250 rokmi sa narodil osvietenecký básnik Bohuslav Tablic
06.09.2019 Celý región
České
Brezovo/Bratislava 6. septembra (TASR)- Evanjelický farár, spisovateľ a
literárny historik Bohuslav Tablic bol básnicky najproduktívnejším
predstaviteľom idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu.
V piatok 6. septembra uplynie 250 rokov od narodenia jedného z
organizátorov literárno-kultúrneho života v začiatočnej fáze slovenského
národného obrodenia.
Spisovateľ bol typickým osvietenským autorom, pretože prostredníctvom čítania poézie chcel človeka pozdvihnúť, vzdelať, poučiť o dobrých mravoch, ako o tom sám hovorí v básni Venovaní: "Ríšu bludov, povier boriť, šíriť nové poznatky..." Aj u obyčajných ľudí chcel vzbudiť lásku a radosť z čítania.
Bohuslav Tablic sa narodil 6. septembra 1769 v Českom Brezove do učiteľskej rodiny (niektoré zdroje uvádzajú aj 5. september). Detstvo prežil v obci Bír (dnešné Maďarsko) a v Ožďanoch. Vzdelanie získal na gymnáziu v Dobšinej, evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene, kde bol žiakom profesora Friedricha Schillera, známeho nemeckého dramatika a spisovateľa. Popri štúdiu filozofie a teológie sa Tablic venoval aj štúdiu literárnej histórie, medicíny, estetiky, angličtiny a francúzštiny.
V Jene založil spolu s básnikom, novinárom a prekladateľom Jurajom Palkovičom učenú spoločnosť Societas slavica a v roku 1810, v čase pôsobenia v Kostolných Moravciach, založil Bohuslav Tablic Učenú spoločnosť banského okolia - slovenskej literárnej a vedeckej spoločnosti. Neskôr pôsobil ako evanjelický farár.
Písal po česky, pretože tento jazyk považoval za kultivovaný, vyspelý, vhodný pre literárnu prácu. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske a právne knihy s výchovným zameraním a prekladal z nemčiny, angličtiny a maďarčiny.
Okrem pôvodnej básnickej tvorby sa zaujímal o starú slovenskú literatúru, zhromažďoval tlačené i rukopisné práce a vydal ich v edícii Slovenští veršovci (1805-1809). Uverejnil i básnické memoárové dielo spisovateľa Štefana Pilárika Sors Pilarikiana.
Jeho najvýznamnejším dielom je štvorzväzkové dielo Poezye (Vacov 1806-1812). Obsahuje výsledky jeho literárnohistorických výskumov, pôvodnú a prekladovú tvorbu z angličtiny a nemčiny. Do vydania zaradil aj ukážky ľudových piesní a upozornil na starobylé historické piesne. Časť diela tvorili Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovcův, kterýž se buďto v Uherské zemi zrodili, aneb aspoň v Uhřích byli. Sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a na ne nadväzovali i neskoršie generácie literárnych historikov (napríklad Jozef Miloslav Hurban). V tomto diele Tablic podal biografie a sčasti i literárnohistorické charakteristiky vyše 70 básnikov a veršovníkov Uhorska zo 16.-18. storočia. Medzi nimi sa nachádzali aj mená dnes už zabudnutých alebo neznámych tvorcov, čím sa toto dielo sa stalo dôležitým pramenným materiálom i pre neskoršiu literárnu historiografiu.
V Tablicovom diele sa stretávalo školské vzdelávanie s prúdmi európskych kultúr, zreteľná bola slovanská orientácia a kontakty s českou kultúrou. Bol významným prekladateľom náboženských, filozofických a právnických prác z nemčiny, maďarčiny a latinčiny, ako aj z nemeckej a najmä anglickej poézie, ktorej sa venoval sústavne a vydal ju v knihe Anglické múzy v česko-slovenském oděvu (1831). Popri praktickej výchovnej a pedagogickej činnosti vydal osvetové práce, ako aj príležitostné kázne a reči.
Bohuslav Tablic zomrel 23. januára 1832 v Kostolných Moravciach (dnes časti Hontianskych Moraviec).
Posmrtne autorovi vyšiel časomerný preklad francúzskej klasicistickej poetiky Nicolasa Boileau-Despréauxa Umění básnířské (Budín, 1832).
Monograficky, editorsky i prekladateľsky priblížil dielo Bohuslava Tablica uznávaný literárny vedec Rudolf Brtáň. Nad ostatnú jeho príležitostnú poéziu vyzdvihol najmä báseň Lidomil veršemi vyobrazený. Brtáň argumentoval tým, že ako jediná je napísaná v elegickom distichu, ktorý patrí medzi vyššie umelecké formy básnictva.
Spisovateľ bol typickým osvietenským autorom, pretože prostredníctvom čítania poézie chcel človeka pozdvihnúť, vzdelať, poučiť o dobrých mravoch, ako o tom sám hovorí v básni Venovaní: "Ríšu bludov, povier boriť, šíriť nové poznatky..." Aj u obyčajných ľudí chcel vzbudiť lásku a radosť z čítania.
Bohuslav Tablic sa narodil 6. septembra 1769 v Českom Brezove do učiteľskej rodiny (niektoré zdroje uvádzajú aj 5. september). Detstvo prežil v obci Bír (dnešné Maďarsko) a v Ožďanoch. Vzdelanie získal na gymnáziu v Dobšinej, evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene, kde bol žiakom profesora Friedricha Schillera, známeho nemeckého dramatika a spisovateľa. Popri štúdiu filozofie a teológie sa Tablic venoval aj štúdiu literárnej histórie, medicíny, estetiky, angličtiny a francúzštiny.
V Jene založil spolu s básnikom, novinárom a prekladateľom Jurajom Palkovičom učenú spoločnosť Societas slavica a v roku 1810, v čase pôsobenia v Kostolných Moravciach, založil Bohuslav Tablic Učenú spoločnosť banského okolia - slovenskej literárnej a vedeckej spoločnosti. Neskôr pôsobil ako evanjelický farár.
Písal po česky, pretože tento jazyk považoval za kultivovaný, vyspelý, vhodný pre literárnu prácu. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske a právne knihy s výchovným zameraním a prekladal z nemčiny, angličtiny a maďarčiny.
Okrem pôvodnej básnickej tvorby sa zaujímal o starú slovenskú literatúru, zhromažďoval tlačené i rukopisné práce a vydal ich v edícii Slovenští veršovci (1805-1809). Uverejnil i básnické memoárové dielo spisovateľa Štefana Pilárika Sors Pilarikiana.
Jeho najvýznamnejším dielom je štvorzväzkové dielo Poezye (Vacov 1806-1812). Obsahuje výsledky jeho literárnohistorických výskumov, pôvodnú a prekladovú tvorbu z angličtiny a nemčiny. Do vydania zaradil aj ukážky ľudových piesní a upozornil na starobylé historické piesne. Časť diela tvorili Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovcův, kterýž se buďto v Uherské zemi zrodili, aneb aspoň v Uhřích byli. Sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a na ne nadväzovali i neskoršie generácie literárnych historikov (napríklad Jozef Miloslav Hurban). V tomto diele Tablic podal biografie a sčasti i literárnohistorické charakteristiky vyše 70 básnikov a veršovníkov Uhorska zo 16.-18. storočia. Medzi nimi sa nachádzali aj mená dnes už zabudnutých alebo neznámych tvorcov, čím sa toto dielo sa stalo dôležitým pramenným materiálom i pre neskoršiu literárnu historiografiu.
V Tablicovom diele sa stretávalo školské vzdelávanie s prúdmi európskych kultúr, zreteľná bola slovanská orientácia a kontakty s českou kultúrou. Bol významným prekladateľom náboženských, filozofických a právnických prác z nemčiny, maďarčiny a latinčiny, ako aj z nemeckej a najmä anglickej poézie, ktorej sa venoval sústavne a vydal ju v knihe Anglické múzy v česko-slovenském oděvu (1831). Popri praktickej výchovnej a pedagogickej činnosti vydal osvetové práce, ako aj príležitostné kázne a reči.
Bohuslav Tablic zomrel 23. januára 1832 v Kostolných Moravciach (dnes časti Hontianskych Moraviec).
Posmrtne autorovi vyšiel časomerný preklad francúzskej klasicistickej poetiky Nicolasa Boileau-Despréauxa Umění básnířské (Budín, 1832).
Monograficky, editorsky i prekladateľsky priblížil dielo Bohuslava Tablica uznávaný literárny vedec Rudolf Brtáň. Nad ostatnú jeho príležitostnú poéziu vyzdvihol najmä báseň Lidomil veršemi vyobrazený. Brtáň argumentoval tým, že ako jediná je napísaná v elegickom distichu, ktorý patrí medzi vyššie umelecké formy básnictva.
www.ZIVOTPO.sk
